Som slovenský občan s trvalým pobytom v zahraničí. Viem, že nás je takých celkom dosť, preto som sa rozhodol napísať o zaujímavej pasci, ktorú si prichytalo NCZI na tých čo sú na tom podobne, t.j. majú trvalý pobyt v zahraničí, občianstvo si ponechali slovenské, no súčasne zvyknú z takého či onakého dôvodu navštevovať Slovensko. V mojom prípade je tým dôvodom popri rodine stará chalúpka v Štiavnických vrchoch. Chodievam tam rád, a to dokonca celoročne; podľa možnosti každý víkend – protipandemické opatrenia na oboch stranách hranice mi v tom už našťastie nebránia. A práve tu začína kameň úrazu. O čo ide?
Podľa platnej vyhlášky ÚVZ SR:
…je každý prichádzajúci do SR povinný zaregistrovať sa vo formulári eHranica. Každý znamená každý, teda nielen osoby s trvalým pobytom na území SR. Platí to tým pádom aj pre mňa, idem to preto vyplniť. Spočiatku ide všetko hladko: zadávam všetko čo chcú vedieť a nakoniec prichádzam k poslednému kroku, ktorým je zadanie adresy trvalého pobytu. A tu vzniká problém:
Pokúšam sa tu totiž zadať mesto, kde mám trvalý pobyt, ale akosi to nejde. Človek si tu musí vybrať z hotového zoznamu, kde sú ale len slovenské mestá a obce. Neviem síce prečo by na Slovensko nesmel chodiť Slovák žijúci kdekoľvek v okolitých štátoch (a že ich je!), autori stránky majú ale iný názor. Tým to nekončí: geniálny programátor išiel vo svojej dôkladnosti ešte ďalej a zmohol sa dokonca na validátor PSČ. A ten mi dal po prstoch hneď po zadaní PSČ môjho trvalého pobytu, aj keď som ho zadal správne:
Keďže „soudruzi z NDR“, stojaci za projektom eHranica sa fakt vyznajú a sú si tým pádom úplne istí, že „PSČ musí obsahovať presne 5 cifier“, ja s tým veľa nenarobím. Lenže tým pádom mám veľký problém, lebo ak chcem ísť na Slovensko:
- som povinný registrovať sa vyplnením tohoto formulára,
- som povinný v ňom uviesť pravdivé informácie,
- registráciu pre jeho vážne chyby ale dokončiť nedokážem.
A bez ukončenej registrácie na územie Slovenska vstupovať podľa vyššie citovanej vyhlášky proste nesmiem. Ja ale vstupovať veľmi chcem. Dokonca si myslím, že niekoho neschopnosť ma nemôže obrať o právo slobodne využívať svoju rekreačnú nehnuteľnosť v krajine, ktorej som občanom. Rozhodol som sa preto riskovať a spoľahnúť sa na zdravý rozum, čiže ignorovať to. Na Slovensko chodievam jednoducho bez eHranice, keďže ju nemám ako získať. Zatiaľ som mal šťastie – policajti a vojaci na hraniciach sa chvalabohu vždy ukázali ako veľmi osvietení ľudia a chceli mať predložené všetko, len nie henten nepodarok. Asi už poznajú jeho „kvality“. Zaráža ma len, že je takto amatérsky produkt vôbec uvedený do prevádzky a nikomu na tom nič neprekáža. Jeho vyplnenie je povinné, tak to potom hádam proste musí fungovať, a to pre každého, nie? Ako takýto amaterizmus vôbec mohlo prejsť testovaním? Koľko peňazí zožral vývoj takéhoto „ále veď to bude dobré“-produktu? Zdá sa, že NCZI opäť raz dokázalo svoju nekompetentnosť a zbytočnosť. Zbytočnosť, ktorá ale žiaľ konzumuje obrovské množstvo verejných peňazí…
Mam rovnake skusenosti. ...
Bože, ona je tak jednoduchá, že nie je schopná... ...
Ona má na starosti IT ...
Alebo Remišová ...
Študenti robia čo sa dá, ale vedúci projektu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty